Keď sme sa s partnerkou rozchádzali, obaja sme mali pocit, že „papierovanie“ nie je potrebné. Dohodli sme sa ústne, v pokoji, bez hádok. Dlhý čas to fungovalo.
Lenže teraz, po pár rokoch, mám pocit, že sa realita trochu rozchádza s tým, čo sme si kedysi sľúbili. Nie úmyselne, skôr preto, že každý z nás si tie dohody pamätá inak. Deti rastú, potreby sa menia a ja začínam cítiť neistotu.
Nechcem z toho robiť konflikt, ale ani nechcem zostať v situácii, kde vlastne neviem, na čom som. Má zmysel sa v takomto momente aspoň zorientovať v rodinnom práve?

Práve takéto „tiché“ situácie bývajú najťažšie. Nie je tam spor, ale je tam neistota, ktorá sa časom len zväčšuje. Mnohí ľudia v takomto bode nechcú nič riešiť oficiálne, len pochopiť, ako sa na podobné dohody pozerá právo.
Ak chceš mať aspoň základný prehľad o rodinnom práve a možnostiach, môže poslúžiť aj táto stránka: https://pravnikov-sk.com/uslugi/rodinne-pravo/
Už len vedomie, čo je bežné a čo nie, môže priniesť trochu pokoja.

Ďakujem, presne tento pocit neistoty som nevedel pomenovať.